Krásny život tučniakov - Ivana Alexi
Rok vydania: 2020
Počet strán: 248
Vydavateľstvo: Ikar
Jazyk: slovenský
Anotácia
Čas vraj všetko vyrieši... alebo zamotá? Miriam má dvadsaťšesť rokov a
užíva si život mladej zamestnanej ženy bez záväzkov. Vrúcne, ozajstne
miluje iba svoju rebelku babi a čudného psa, ktorý sa k nej pridal na
ulici. Jediným jej nepriateľom je čas, neúprosne jej pripomína, čo
všetko už nedobehne a nevráti. Miriam sa rozhodne pre zmenu, lenže práve
vtedy utrpí bolestnú porážku - zomiera babi, jej opora. Útechu nachádza
v mailovej schránke, na bezpečnej pôde rozhovorov s náhodným neznámym.
Ich čoraz osobnejší vzťah skomplikujú tučniaky, obézni domáci
miláčikovia a jeden príbeh dvoch autorov, ktorý nemal mať nič spoločné s
realitou...
Recenzia
Autorke by som sa veľmi pekne chcela poďakovať, že mi výtlačok zaslala na recenziu, lebo neľutujem, že som ho čítala.
Štýl písania je hneď od prvých strán náramne chytľavý a pútavý. Je tam množstvo krásnych myšlienok, v ktorých sa nájde nejeden jedinec.
Tučniaky nemajú depresie
Tento fakt vás upúta hneď na začiatku. Položíte si otázku, aký musí byť krásny ich život, keď netrpia jednou z najťažších psychických chorôb. Fakty, ktoré sa dozvedáme o týchto tvoroch sú náramne zaujímavé a pekne to dopĺňa základnú linku.
Hlavná postava Miriam mi miestami liezla na nervy. Všetko v jej živote bolo zle, každý človek okrem babi stál za nič a mala som pocit, že sa jej nič nepáčilo. Chcela zmenu od života, ale nedokázala zmeniť svoje myslenie. Na druhej strane som jej rozumela, lebo ak vám neustále niečo nevychádza, už ste natoľko demotivovaný, že nevládzete byť plný eufórie a pozitívneho myslenia. Jednoducho sa chcete na všetko vykašlať.
Pri čítaní dokážem vnímať horúci piesok pod nohami, kvapky dažďa pichajúce tvár, vôňu rozkvitnutej čerešne, paralyzujúci strach - stačí, ak je to dobre napísané. Ale prečo to nejde aj s láskou? - Miriam, str. 38
Realisticky podané
Dej je tak pravdivý, že je to miestami smutné. Množstvo z nás narazí v živote na bod, kedy nevie, čo ďalej. Strácame samých seba, utápame sa a nevieme nájsť správnu cestu. Toto bol príklad Miriam.
Jej vzťah s Máriom fungoval najskôr cez emaily a následne vytvorili vlastný zamilovaný príbeh, lebo to ona hľadala. Miriam a Mário si vytvorili Sašu a Petra, takže čitateľ mal možnosť sledovať dve dejové línie. Jedna bola skôr depresívna a tá druhá mala nádej byť šťastná.
To v akom duchu sa niesol celý príbeh sa dalo predpokladať, ako aj skončí, ale skrátka som tomu nechcela veriť.
Pozitívne hodnotím aj psa-nepsa Oskara. Tomuto prirovnaniu porozumiete až vtedy, keď si to prečítate. Iné postavy okrem Miriam a Mária nemajú priestor, takže sa o nich dozvedáte iba povrchné záležitosti. Tomu prislúcha aj vzťah, ktorý s nimi Miriam má.
Semafor by iste vedel rozprávať stovky príbehov, no nikdy sa tým neobťažoval, načo aj, všetky boli na jedno kopyto - zamyslené tváre, neprítomné výrazy, tiché tóny pesničiek zo spomienok - poznávacie značky samoty. Na osamelosti nie je nič zaujímavé, všade je rovnaká, nie je dôvod o nej vravieť, stačí si ju prežiť. - Miriam, str. 137
Záverečné hodnotenie
V knihe sa určite našlo a ešte nájde množstvo ľudí, ktorí stoja na stopke a uvažujú, čo so svojím životom. Je tak reálna, až to dakedy zabolí. Pretože životy a osudy nás všetkých nie sú vždy pozitívne a krásne ako v americkej reklame. Počas 248 strán som sa smiala, hnevala, tešila, bola trošku rozvášnená, ale i smutná. To sú presne emócie, ktoré v dielach hľadám a asi aj preto nemám čo vytknúť. Štýl autorky je nákazlivý a jednoduchý, čiže otáčate stranu za stranou. Odporúčam ju každému, kto práve prežíva strastiplné a nejasné obdobie. Možno práve toto vám ukáže slnko medzi hmlou. A ako povedal profesor Albus Dumbledore: ,,Šťastie možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť." 5/5.