Nevyslovené - Kristína Ježovičová
Rok vydania: 2018
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: CooBoo
Jazyk: slovenský
Vekové odporúčanie: 15+
Anotácia
Výnimočný príbeh od slovenskej autorky, ktorý šokuje a dojíma zároveň
Tínedžeri
Viola a Frederik by nemohli byť viac rozdielni.
Ona je krásna a
populárna. Na školu kašle, obletujú ju niekoľkí chalani naraz a ťažkú
hlavu si robí len z prehnane starostlivej matky. Fredy je boxovací mech
pre spolužiakov, tučko s mastnými vlasmi a na posmech celej škole. Lenže
Viola zúfalo bojuje o lásku - nevie, či si má vybrať chalana s dobrým
srdcom, alebo bad boya, s ktorým je život jedna bombastická jazda.
Nadovšetko miluje svojho otca, ktorý si však našiel novú ženu a dcéra mu
je na príťaž.
Fredy by o "lásku" svojho otca najradšej prišiel. No ako povedať mame o veciach, na ktoré si zakázal čo i len pomyslieť, nie to ich ešte vysloviť nahlas? Violu a Fredyho spája puto silnejšie než láska, a hoci sa ich osudy odohrávajú sedemnásť rokov po sebe, nakoniec nájdu odvahu na to jediné správne rozhodnutie.
Kniha nie je vhodná pre slabšie povahy.
Recenzia
Nevyslovené je mojou prvotinou autorky a nemohla som spraviť lepšie, že som zvolila práve ju. Pokúsim sa nájsť správne slová, aby som všetko vystihla.
Napriek náročnej téme sa kniha čítala ľahko a rýchlo. Bolo to podľa mňa krátkymi kapitolami so striedavými pohľadmi a dej bol dynamický. Obálka je spracovaná krásne, dokonale vystihuje Fredyho i Violu a je taká iná.
Už po preslove autorky mi prebehol mráz po chrbte a povedala som si, že to bude sila. A aj bola.
Fredy navonok pôsobil ako obyčajný chlapec, ktorý trpel obezitou, za ktorú si, podľa všetkých, mohol sám a jeho ďalšie životné útrapy boli spôsobené práve tým. Spolužiaci boli na neho nepríjemní, vysmievali sa mu, spolužiačky sa s ním bavili len kvôli úlohám. Autorka použila dosť uveriteľné a priame opisy na jeho výzor, z ktorého čitateľ usúdil, že ozaj vyzeral neatraktívne. Pod veľkým zanedbaním obalom sa však nachádzala malá zranená dušička, ktorá sa ukryla pred netvorom a zabránila mu ubližovať. Vyjesť sa do nezdravej obezity bola jediná cesta. Áno, Fredyho zneužíval jeho vlastný otec približne od veku desať rokov. Opisy a scény z inkriminovaných situácií sú tak detailne popísané, že nemusia byť vhodné pre citlivejšie povahy. Mnohokrát som sa musela zastaviť a odložiť knihu, aby som obrazy pred očami predýchala. Jeho príbeh sa odohrával v roku 2017.
Odkladám gitaru ako ten najväčší poklad. A odrazu sa cítim bezbranný. Ako malý chlapec stratený v temnom lese. - str. 32, Fredy

Violin život nám Kristína spracovala na konci deväťdesiatych rokov. Spočiatku mi veľmi liezla na nervy a chcela som ju vyfackať. K mame sa správala drzo a neúctivo, častokrát by si zaslúžila jednu výchovnú za ucho. Matku vinila z rozvodu rodičov, hnevala sa na ňu a otec bol pre ňu ako svätý obrázok. Nechcela otvoriť oči pred pravdou. Nevedela sa rozhodnúť pre správneho chlapca, i keď bolo jasné, ktorý to mal byť. Neskôr sa napokon zmenila a umúdrila.
Bolo zaujímavé vrátiť sa do rokov pred začiatkom súčasného milénia, kedy neexistovali sociálne siete, deti mali výnimočne kredit na esemeskovanie a volanie. Ak sa vám niekto neozýval, mali ste iba možnosť zavolať domov na pevnú linku či ísť zvoniť. Zabudla som na to, že existovalo niečo ako Quelle - katalógový časopis na objednávanie oblečenia. Autorka skvele zvládla roky minulé i súčasné.
Záverečné hodnotenie
Dielo je od začiatku po koniec pútavé. Nájdete v ňom nechuť, zvrátenosť, traumy, bolesti i nenaplnené lásky. Počas čítania budete mať chuť Fredyho objať, povzbudiť a povedať, že všetko bude dobré. Naopak, jeho otcovi by ste chceli ublížiť najhorším možným spôsobom. Životná cesta Violy nie je taká šokujúca, ale má obrovský súvis s Fredym. Mladá maturantka prejde rozvojom a zmenou, kedy pochopí, kto jej ubližuje.
Publikáciu by som zaradila ako povinné čítanie na stredných školách. Deti a tínedžeri majú problémy, o ktorých nechcú hovoriť, uzatvárajú sa do seba a trpia. To sa pretavuje do ich súkromného a spoločenského života. Sú poznačení do budúcna. Nebojte sa zveriť tomu, komu dôverujete. Nie je hanba vyjadriť pocity a priznať, čo vás skľučuje. I keď začať je ťažké. 5/5
Chester, pomôž mi zaspať. Pomôž mi. Aj sebe si pomohol. Tak pomôž aj mne. Odožeň mojich démonov. Takto sa modlím takmer každú noc. Každú. - str. 42, Fredy